Rodák z Lánskej. Hudobník, ktorý sa k sprievodcovaniu dostal úplne prirodzene – skĺbením všetkých svojich koníčkov. Venuje sa privátnym zájazdom, na ktorých sprevádza zahraničných cestovateľov po Slovensku. Na cestách trávil väčšinu svojich dní, kým ho to nezačalo ťahať viac domov. Založil projekt Výlety na Považí, kde ľuďom ukazuje skryté krásy nášho regiónu.
Po Slovensku sprevádza zahraničných turistov, mnohí majú stále predsudky
Na niekoľkodňových výletoch ukazuje Tomáš zahraničným hosťom highlighty Slovenska. Ide prevažne o Američanov, ale na našu krajinu sú zvedaví aj Angličania, Izraelčania, Novozélanďania či Austrálčania. Turistov vyzdvihne na letisku vo Viedni a okruh začínajú prehliadkou Bratislavy, pokračujú návštevou Banskej Štiavnice a Bystrice, cez Poprad a Tatry sa presunú do Košíc, Bardejova, pričom nevynechajú UNESCO pamiatky ako Spišský hrad či Levoču. Naspäť sa vracajú cez Malú Fatru, Zázrivú, lanovkou sa vyvezú na Chleb vo Vrátnej doline a zastávku si spravia aj v Trenčíne.
Rozhovor s Tomášom patrí do série „Príbehy Považskobystričanov“ o rodákoch, ktorých spája láska k mestu.
Ako vnímajú cudzinci návštevu Slovenska? „Nemajú žiadne alebo veľmi nízke očakávania. Západniari nás stále vnímajú ako Východoeurópanov. Mnohí sa báli zveriť mi kufre, pretože boli vopred upozornení na krádeže,“ smeje sa sprievodca.
„Niektorí tu boli v 90-tych rokoch, a teda vnímajú obrovský progres v rozvoji Slovenska. Vo všeobecnosti sa im u nás ale veľmi páči, všade nájdu podobnosti. Napr. Američanom náš juh pripomína štát Iowa, v horách vidia Apalače. Tatry sa im ponášajú na Rocky Mountains, Pieniny sú pre nich zase Švajčiarskom,“ opisuje.
Pri sprevádzaní turistov Tomáš nezvykol do programu zahŕňať svoje rodné mesto. „Považie bolo v tomto okruhu vždy horúcim zemiakom. Na diaľničnom moste som povedal: Toto je najdlhší most, prstom som ukázal na sídlisko, kde bývam a to bolo všetko,“ rozpráva sprievodca.
Absenciu turistického marketingu supluje Výletmi na Považí
„Bol som obvykle 23 dní z mesiaca preč. Začal som preto uvažovať, ako si sprievodcovanie dotiahnuť domov a robiť naďalej to, čo ma baví. Začal som pracovať pre Gino Park Palace v Orlovom, kde som videl dopyt od hostí na výlety po okolí. Skúsil som teda sprevádzať po regióne, najskôr známych, no dopyt bol stále väčší,“ vysvetľuje začiatky vzniku projektu Výlety na Považí.
Tomáš má s projektom veľké ambície, hovorí o ňom, že je ešte v plienkach a je to beh na dlhú trať. Aktuálne majú v ponuke Manínsku tiesňavu, Považskobystrický hrad, Súľov, cyklovýlety či návštevu jaskyne, jazdu na koňoch a mnohé iné atrakcie. Kým Manínska tiesňava napadne miestnemu ako prvá, čo vníma Tomáš ako nedocenený highlight nášho regiónu? „Strážovské vrchy a Pružinskú dolinu. Je rajom na cykloturistiku či dokonca korčule, v blízkosti cesty sú trasy pre lezcov a prechádzať ňou je nádhera,“ odpovedá bez váhania.
Nostalgia za starým korzom a nevyužitý potenciál
Ako Tomáš nazerá na samotné mesto? „Keď si pozrieme staré fotografie, korzo od pošty po kostol bolo krásne. Ľudia majú radi kompaktné centrá, kde sa cítia dobre. Považská je socialisticky rozťahaná, máme veľmi veľa rozsiahlych betónových plôch. To nie je dobré ani z hľadiska enviro témy. Aspoň keby pomedzi ne boli rady stromov. Tiež je veľká škoda toho zabitého priestoru od výškovej budovy bývalého generálneho riaditeľstva ZVL až po Prior. Je tam zámková dlažba, kríky a nedostupné obchody. To som asi nikde inde nevidel,“ čuduje sa.
V priestore v centre mesta vidí Tomáš potenciál malého korza: „Človek by sa mohol prejsť z jednej strany na druhú, sadnúť si na kávu, zabehnúť do obchodu. Je to však úplne zaklincované kaskádami, za ktorými sú skryté nedostupné obchody,“ hovorí.
„Je škoda, že naše historické centrum bolo zničené. Ťažko tak ukázať kultúrnu históriu, musíme si nájsť iný dôvod, prečo sem ľudia prídu. Niečo svoje,“ pokračuje Tomáš. Podľa neho už nefunguje to, čo kedysi, že turista príde do mesta a poprechádza sa so sprievodcom: „Ľudia chcú zážitok. Za mňa vidím potenciál napríklad v bunkroch po meste. Ak by sa spropagovali ako Stalinove bunkre v Moskve, dokázali by sme na túto “atrakciu” nalákať stovky turistov. Pre zahraničných turistov napríklad dobre funguje komunistická architektúra, za ktorou jazdia ľudia veľmi často. Ako príklad môžem uviesť Dom Umenia v Piešťanoch. Aj my môžeme ukázať, ako malo vyzerať ideálne komunistické mesto,“ zamýšľa sa.
Spomína tiež strojárenské fabriky a ich zašlú slávu. „Mohli by sme poukázať na to, čo sa tu všetko vyrábalo a čo by sa stalo, keby boli napadnuté – časť ich výroby sa mala presunúť práve do spomínaných bunkrov,“ dodáva.
Tomáš vidí obrovský priestor v zatraktívnení Považskej Bystrice, jej nevyužitý potenciál nevníma ako škodu, ale príležitosť. Nášmu mestu hrajú do karát tri zjazdy z diaľnice. „Keď už sa tu niekto z nejakého dôvodu zastaví, treba mu ponúknuť aj ďalšie možnosti. Celá Považská je obklopená horami, outdoorovo sa dá veľmi ľahko podchytiť. Absentujú však značkované turistické chodníky a turistické služby, máme takmer neexistujúci turistický marketing,“ vysvetľuje.
Po príchode do Tatier dostáva turista na hoteli automaticky mapu s vyznačenými turistickými chodníkmi, cyklotrasami, hotelmi, wellness, službami. „V Považskej iba miestni, ak vôbec, poznajú miesta, ktoré stoja za návštevu. Turista ich nemá ako nájsť, neposkytujeme mu tú možnosť,“ hovorí Tomáš.
Náš región je podľa sprievodcu vo veľkej miere o cyklistike. „Ak si odmyslíme nedotiahnuté cyklotrasy, problémom je aj dostať sa na zaujímavé miesta. Spomínaný okruh Pružinskou dolinou by bol oveľa aktraktívnejší pre turistov, keby tam bola napríklad požičovňa bicyklov. Podobným príkladom je nová cyklotrasa Marikovskou dolinou,“ poukazuje. Vrámci mesta dokonca nemáme žiadnu oficiálnu požičovňu bicyklov, dokonca ani väčšie penzióny neposkytujú túto možnosť.
„Podobne je to s jaskyňami, na okolí ich máme hneď niekoľko vrátane najstaršej jaskyne na Slovensku – Dúpnej. Ak sa človek chce do nej dostať, je potrebné skontaktovať sa so speleoklubom, musia si nájsť čas a bežný turista toto jednoducho nechce veľmi riešiť,“ hovorí.
Mesto by malo spolupracovať a prepájať jednotlivé subjekty
Chýba nám spolupráca a prepájanie. Prečo hotelier nekooperuje s miestnou agrofarmou? Prečo nemá požičovňu? Podľa Tomáša to nie je o tom, že by s tým mali problém, skôr má pocit, že to nespravia sami od seba. „Mne sa napríklad podarilo prepojiť Gino Park s Vlastivedným múzeom, ktorí spoločne pripravili výstavu. Máme tu mnoho šikovných ľudí a naozaj netreba veľa k tomu, aby to fungovalo. Chce to len trochu viac marketingu. Musíš ľudí dostať na jednu palubu a docieliť, aby pochopili, že keď sa bude dariť jednému, tak sa bude dariť aj druhému. Že keď príde zákazník do plnej reštaurácie, majiteľ sa nemusí báť odporučiť mu inú. Že kúpou produktov z lokálnej produkcie pomôže rozvíjať domácu ekonomiku,“ uvažujeme spoločne.
„Do Považskej Bystrice nikdy nepríde toľko turistov ako do Demänovskej doliny či Banskej Štiavnice, ale viaceré mestá majú vypracovaný špičkový branding a marketingovú stratégiu. U nás to nie je. Napriek tomu, že máme príležitosti,“ tvrdí Tomáš.
Jednou z možností rozvoja lokálneho turizmu je napríklad ponúknuť ľuďom marketingové školenia, aby dokázali svoj lokálny biznis rozbehnúť a kvalitne viesť. Online komunikácia je dnes veľmi dôležitá, mnoho ľudí jej však podľa Tomáša nerozumie. To však nestačí. Podľa neho by pomohlo vypracovať kompletnú analýzu príležitostí: „Pokiaľ bude vypracovaná a zapracovaná kvalitne, jej investícia môže posunúť celé Považie dopredu.“
A čo by spravil sprievodca ako prvé, keby bol šéfom turizmu Považskej Bystrice? „To je veľmi veľmi ťažká otázka, ktorá vyžaduje hlbšiu analýzu. Veľkým krokom by bol vydať mapu atrakcií, v ktorej by boli vyznačené turistické a cyklistické trasy spolu so službami cestovného ruchu. Dať ľuďom všetko to, čo tu môžu robiť, na jednom kuse papiera, prípadne v aplikácii. Snažil by som sa spájať jednotlivé subjekty cestovného ruchu – hotely a penzióny, s poskytovateľmi služieb cestovného ruchu a miestnych turistických atrakcií – jazdecké kluby, speleokluby, turistické kluby, historické pamiatky, Vlastivedné múzeum, relaxačné centrá atď. Aby dostal turista, ktorý navštívi náš región, komplexnú ponuku aktivít, z ktorej si môže vybrať. Práce je tu vyše hlavy,“ povzdychne si s úsmevom.
Pokračuje, že by určite nevynechal návštevu miest, ktoré pozná zo svojej práce sprievodcu. „Hľadal by som inšpiráciu na miestach, kde turizmus funguje a veci sú dobre nastavené. Napríklad Ľubovniansky hrad, ktorý pod súčasným vedením neuveriteľne ožil. V celom okolí Starej Ľubovne má návštevník bohatý výber atrakcií, ktoré môže navštíviť. Takto sa to podľa mňa má robiť,“ dodáva.
S Tomášom sa v kaviarni Považská Galéria a v centrálnej mestskej zóne zhovárali Maroš Chudovský a Veronika Šeliga Pilátová.
Foto: Veronika