Kto som - môj príbeh

Som Maroš Chudovský a celý môj život sa spája s Považskou Bystricou. Tu som sa narodil, vyrastal na sídlisku SNP, chodil do školy, tu mám rodinu, moju partnerku aj priateľov. Považská Bystrica je môj domov. Preto som sa rozhodol, že jej chcem vrátiť to, čo mi dala.

Moja mama právnička ma naučila zodpovednosti a férovosti, otec lesník zas úcte k prírode a poctivej práci. Vďaka nim verím, že dobré mesto sa nerodí z náhody, ale z práce a odvahy ľudí, ktorí mu veria.

Ako tenisový tréner som roky viedol mladých ľudí. Šport ma naučil disciplíne, vytrvalosti a tímovosti – hodnotám, ktoré dnes prinášam do verejného života.

Po štúdiu medzinárodných vzťahov som pôsobil v diplomacii a naučil sa, ako pretaviť víziu do výsledkov. No vždy som vedel, že sa chcem vrátiť domov – tam, kde môžem meniť veci priamo.

Preto som sa po rokoch vrátil do Považskej Bystrice a v komunálnych voľbách v roku 2022 som získal hlasy 5 485 Považskobystričanov. Veľmi si to vážim, hoci to na primátora vtedy nestačilo. Mnohí si mysleli, že neúspech ma odradí alebo, že sa vrátim do diplomacie. Vaša podpora však znamenala pre mňa silnú motiváciu a záväzok naplno pokračovať v práci pre mesto.

Od základov som vybudoval občianske združenie Život pre mesto. Nie z kancelárie, ale priamo v teréne – s ľuďmi, ktorí veria v lepšiu Považskú Bystricu.

Dnes organizujeme podujatia, staráme sa o verejné priestory a pomáhame ľuďom v núdzi. Od nášho vzniku sme vyzbierali takmer 30 000 eur a všetko sme venovali na konkrétnu pomoc – rodinám, komunitám, školám. Nie preto, že sa to patrí. Ale preto, že to má zmysel.

Každá lavička, ktorú sme opravili, každé ihrisko, ktoré sme obnovili, a každé dieťa, ktorému sme pomohli, je pre mňa dôkazom, že zmena sa dá robiť zdola – keď ľudia ťahajú spolu.

Ako človek, ktorý dnes spolupracuje so samosprávami po celom Slovensku, vidím denne, že mestá sa menia, keď majú lídra, ktorý spája ľudí, rozumie im a má ťah na bránu. A práve to chcem priniesť aj domov.

Považská Bystrica potrebuje primátora, pre ktorého bude naše mesto skutočná priorita a nie jedno z mnohých zamestnaní. Takého, ktorý bude makať pre ľudí, nie pre seba. Naše mesto potrebuje nový vietor. Musí znova ožiť, rozvíjať sa, zveľaďovať a stať sa mestom, kde sa mladí nebudú chcieť sťahovať preč, ale budú sa sem vracať.

Mojím cieľom je, aby sa Považská Bystrica znovu stala mestom pre život – moderným, čistým, živým a hrdým na seba. 

Na základe mojich skúseností viem, že sa to dá. Som pripravený viesť toto mesto s plným nasadením. Pre ľudí.

Viac o tom čo už mám za sebou...

Viac o tom čo už mám za sebou...

Kliknite na nadpis pre viac info o každom mojom pôsobisku

Osemročné gymnázium, Gymnázium v Považskej Bystrici

Už keď som dral lavice gymnázia ma zaujímalo medzinárodné dianie a politika. Každé ráno som si kupoval v stánku noviny, aby mi nič neušlo. Tiež ma bavili humanitné predmety. Už vtedy som vedel, že raz by som chcel pracovať v diplomacii. Možno v pätnástich-šestnástich rokoch sme mali v rámci jedného projektu spolu so spolužiakom prednášku o zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ. Ako kolektív Gymnázia sme následne vyhrali cestu do sídla Európskeho parlamentu v Štrasburgu. To bol prvý kontakt s “veľkou politikou”. A tiež impulz. Utvrdilo ma to a motivovalo, aby som na tomto cieli ďalej pracoval.

Pozite si video ako spomínam na svoje stredoškolské časy na gymnáziu v P.B.  (externý link na Facebook)

Bakalárske a magisterské štúdium, Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bella v Banskej Bystrici, Katedra medzinárodných vzťahov a diplomacie

Cieľu pracovať v diplomacii som prispôsobil aj výber vysokej školy. Šiel som na medzinárodné vzťahy do Banskej Bystrice. Okrem štúdia som sa snažil nadobudnúť v čo najväčšej miere aj praktické skúsenosti. Aj preto som pôsobil v študentskej neziskovej organizácii Centrum národov Slovensko, o.z., ktoré som následne v rokoch 2008 – 2010 viedol z pozície jeho prezidenta. V snahe naplniť svoj cieľ som absolvoval taktiež odborné stáže najskôr na ústredí Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (apríl 2011, Odbor Ázie, Afriky, Latinskej Ameriky a štátov Perzského zálivu) a neskôr tiež na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v indickom Dillí (september 2011).

Doktorandské štúdium, Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bella v Banskej Bystrici, Katedra medzinárodných vzťahov a diplomacie

Už počas predchádzajúceho štúdia som sa zameriaval na rast vplyvu krajín ako Čína či India. Chcel som tieto procesy a ich dôvody hlbšie skúmať, a preto som sa rozhodol pokračovať v štúdiu ako interný doktorand Katedry medzinárodných vzťahov a diplomacie. Bolo skvelé okrem výskumu vyskúšať si aj úlohu pedagóga. Možnosť viesť každý semester semináre a prednášky k niekoľkým predmetom ma veľa naučilo. Najmä o tom, že ďaleko zložitejšie (ale tiež dôležitejšie) ako naučiť je naučiť porozumieť. A tiež naučiť sa porozumieť. Veľmi sa teším, že sa nám tiež podarilo etablovať Fakultnú futbalovú ligu FPVaMV, ktorej kormidlo som prevzal po nástupe na doktorandské štúdium. Doktorandúru som zakončil obhajobou svojej 200stranovej dizertačnej práce na tému vzťahov Číny a Indie a ich vplyvu na vývoj v celom regióne.

Tenisový tréner mládeže a dospelých, STC Tennis Academy, Sports & Training Centre, s.r.o.

Bol som pomerne živé dieťa s množstvom záujmov, doslova som neobsedel. Veľmi rád som kreslil, chodil som aj niekoľko rokov do umeleckej školy. Mojou najväčšou vášňou bol tenis, s ktorým som začal v piatich rokoch v Sparte Považská Bystrica. Tenis podľa mňa veľmi ovplyvnil, kým som dnes. Naučil ma disciplíny, sústredeniu, cieľavedomosti. A najmä, že výsledky neprídu samé, treba na nich makať. Chcel som niečo z toho, čo to naučilo mňa, odovzdať ďalej. Aj preto som sa neskôr venoval tiež trénovaniu detí. Najskôr v klube TK Sparta Považská Bystrica. Neskôr pod STC Tennis Academy, kde sme každoročne organizovali letné tenisové Campy aj za účasti Mariána Vajdu, považskobystrického rodáka a trénera vtedajšej svetovej jednotky Novaka Djokovica. Bolo skvelé vidieť, ako sa zverenci od tréningu k tréningu zlepšujú.

Odbor Európskych politík, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

Prirodzene moje kroky smerovali na ministerstvo, kde som uspel vo výberovom konaní na Odbor európskych politík, ktorá mal v tom čase okrem európskych záležitostí v gescii aj aj obsahovú prípravu slovenského Predsedníctva v Rade EÚ. Mojou úlohou bolo okrem iného spolu s kolegyňou kompletne pripraviť balík podkladov pre premiéra na európske samity v Bruseli. Od konzultácií s inými rezortami a ministerskými kolegami, cez úpravu komplikovaných, často technických tém do ľudskej reči, formulovanie politických odporúčaní až po prejavy premiéra na rokovania lídrov. Na to, že sme boli nováčikovia, nám zverili politicky pomerne dôležitú agendu, náročnú nielen časovo. Ale dostali sme dôveru a príležitosť, ktorej sme sa chopili.

Kabinet Štátneho tajomníka I. Korčoka, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Bratislava

Do svojho tímu si ma prizval Ivan Korčok, vtedy ešte ako štátny tajomník a splnomocnenec vlády pre slovenské predsedníctvo v Rade EÚ. Je to veľký profesionál a tomu zodpovedali aj nároky a štandardy práce. To isté možno povedať o obsahu práce, politicky išlo často o veľmi citlivé veci. Bola to pre nás obrovská škola, každý deň sa bolo čo učiť. Primárne som mal v kompetencii už nie európsku, ale skôr zahraničnopolitickú a bezpečnostnú agendu, vrátane prípravy rokovaní ministrov zahraničných vecí EÚ. Aj preto moje ďalšie kroky prirodzene viedli na slovenské Stále zastúpenie SR pri EÚ do Bruselu, kde som ďalej pôsobil práve v tejto oblasti.

Zástupca veľvyslanca v Politickom a bezpečnostnom výbore EÚ, koordinátor úseku Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, Stále zastúpenie Slovenskej republiky pri Európskej Únii v Bruseli, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

Diplomata robia aj skúsenosti zo zahraničia. Ja som dostal dôveru ísť pôsobiť na najväčšiu v celej štruktúre našich ambasád – Stále zastúpenie SR pri Európskej únii v Bruseli. Mojou úlohou bolo koordinovať prácu celého úseku pre spoločnú zahraničnú politiku a zastupovať veľvyslanca v Politickom a bezpečnostnom výbore EÚ, keď sa nemohol na rôznych rokovaniach zúčastniť. Brusel je z pracovného hľadiska mimoriadne zaujímavé a dynamické miesto. O to viac v turbulentných časoch posledných rokov. Stretávate množstvo inšpiratívnych ľudí z celého sveta, prvotriednych diplomatov, ktorí vás nútia vydať zo seba na každom stretnutí maximum. Ste súčasťou rokovaní na najvyššej politickej úrovni. Častokrát ako zástupca veľvyslanca v Politickom a bezpečnostnom výbore sedíte za jedným stolom s ministrami tretích krajín, či s predstaviteľmi medzinárodných organizácií. Sedíte, nie ako Maroš, ale ako osoba zastupujúca záujmy Slovenska. A to som vždy vnímal nielen ako zodpovednosť a poslanie, ale aj extra motiváciu neustále sa zlepšovať.

Rozumiem, že Brusel vytvára u mnohých rôzne negatívne asociácie. Vždy sa snažím hodnotiť veci objektívne. Asi len ťažko komukoľvek zalievať, že EÚ občas vníma ako ťažkopádnu. Je to kolos, má svoje procesy, pravidlá. Často som aj ja bol vytočený, že veci nefungujú úplne efektívne. Na druhej strane, benefity, ktoré prišli so vstupom do EÚ, už dnes vnímame ako samozrejmosť. Slobodne cestujeme, pracujeme či študujeme kdekoľvek v EÚ, využívame roaming, máme jednu z najsilnejších mien na svete. To, ako eurofondy pretvorili Slovensko nemusím ani pripomínať. Aj v rodine je niekedy ťažké dohodnúť sa, kam v sobotu na výlet. Tá európska má 27 členov. O to je to ťažšie. Ale treba jednoznačne povedať, že výzvy, ktorým dnes čelíme, bez partnerov nedáme. A tu je pre nás výtlak EÚ ako celku absolútne zásadný. Práve o tomto je zahraničná politika. Nie je to nič abstraktné, ale konkrétna snaha čo najpozitívnejšie ovplyvniť každodenný život Slovákov, bezpečnosť ich blízkych, stabilitu ich pracovných miest či zaistiť dostatok príležitostí pre nastupujúce generácie.

Viac o tom čo už mám za sebou...

Kliknite na nadpis pre viac info o každom mojom pôsobisku

Osemročné gymnázium, Gymnázium v Považskej Bystrici

Už keď som dral lavice gymnázia ma zaujímalo medzinárodné dianie a politika. Každé ráno som si kupoval v stánku noviny, aby mi nič neušlo. Tiež ma bavili humanitné predmety. Už vtedy som vedel, že raz by som chcel pracovať v diplomacii. Možno v pätnástich-šestnástich rokoch sme mali v rámci jedného projektu spolu so spolužiakom prednášku o zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ. Ako kolektív Gymnázia sme následne vyhrali cestu do sídla Európskeho parlamentu v Štrasburgu. To bol prvý kontakt s “veľkou politikou”. A tiež impulz. Utvrdilo ma to a motivovalo, aby som na tomto cieli ďalej pracoval.

Pozite si video ako spomínam na svoje stredoškolské časy na gymnáziu v P.B.  (externý link na Facebook)

Bakalárske a magisterské štúdium, Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bella v Banskej Bystrici, Katedra medzinárodných vzťahov a diplomacie

Cieľu pracovať v diplomacii som prispôsobil aj výber vysokej školy. Šiel som na medzinárodné vzťahy do Banskej Bystrice. Okrem štúdia som sa snažil nadobudnúť v čo najväčšej miere aj praktické skúsenosti. Aj preto som pôsobil v študentskej neziskovej organizácii Centrum národov Slovensko, o.z., ktoré som následne v rokoch 2008 – 2010 viedol z pozície jeho prezidenta. V snahe naplniť svoj cieľ som absolvoval taktiež odborné stáže najskôr na ústredí Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (apríl 2011, Odbor Ázie, Afriky, Latinskej Ameriky a štátov Perzského zálivu) a neskôr tiež na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v indickom Dillí (september 2011).

Doktorandské štúdium, Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bella v Banskej Bystrici, Katedra medzinárodných vzťahov a diplomacie

Už počas predchádzajúceho štúdia som sa zameriaval na rast vplyvu krajín ako Čína či India. Chcel som tieto procesy a ich dôvody hlbšie skúmať, a preto som sa rozhodol pokračovať v štúdiu ako interný doktorand Katedry medzinárodných vzťahov a diplomacie. Bolo skvelé okrem výskumu vyskúšať si aj úlohu pedagóga. Možnosť viesť každý semester semináre a prednášky k niekoľkým predmetom ma veľa naučilo. Najmä o tom, že ďaleko zložitejšie (ale tiež dôležitejšie) ako naučiť je naučiť porozumieť. A tiež naučiť sa porozumieť. Veľmi sa teším, že sa nám tiež podarilo etablovať Fakultnú futbalovú ligu FPVaMV, ktorej kormidlo som prevzal po nástupe na doktorandské štúdium. Doktorandúru som zakončil obhajobou svojej 200stranovej dizertačnej práce na tému vzťahov Číny a Indie a ich vplyvu na vývoj v celom regióne.

Tenisový tréner mládeže a dospelých, STC Tennis Academy, Sports & Training Centre, s.r.o.

Bol som pomerne živé dieťa s množstvom záujmov, doslova som neobsedel. Veľmi rád som kreslil, chodil som aj niekoľko rokov do umeleckej školy. Mojou najväčšou vášňou bol tenis, s ktorým som začal v piatich rokoch v Sparte Považská Bystrica. Tenis podľa mňa veľmi ovplyvnil, kým som dnes. Naučil ma disciplíny, sústredeniu, cieľavedomosti. A najmä, že výsledky neprídu samé, treba na nich makať. Chcel som niečo z toho, čo to naučilo mňa, odovzdať ďalej. Aj preto som sa neskôr venoval tiež trénovaniu detí. Najskôr v klube TK Sparta Považská Bystrica. Neskôr pod STC Tennis Academy, kde sme každoročne organizovali letné tenisové Campy aj za účasti Mariána Vajdu, považskobystrického rodáka a trénera vtedajšej svetovej jednotky Novaka Djokovica. Bolo skvelé vidieť, ako sa zverenci od tréningu k tréningu zlepšujú.

Odbor Európskych politík, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

Prirodzene moje kroky smerovali na ministerstvo, kde som uspel vo výberovom konaní na Odbor európskych politík, ktorá mal v tom čase okrem európskych záležitostí v gescii aj aj obsahovú prípravu slovenského Predsedníctva v Rade EÚ. Mojou úlohou bolo okrem iného spolu s kolegyňou kompletne pripraviť balík podkladov pre premiéra na európske samity v Bruseli. Od konzultácií s inými rezortami a ministerskými kolegami, cez úpravu komplikovaných, často technických tém do ľudskej reči, formulovanie politických odporúčaní až po prejavy premiéra na rokovania lídrov. Na to, že sme boli nováčikovia, nám zverili politicky pomerne dôležitú agendu, náročnú nielen časovo. Ale dostali sme dôveru a príležitosť, ktorej sme sa chopili.

Kabinet Štátneho tajomníka I. Korčoka, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Bratislava

Do svojho tímu si ma prizval Ivan Korčok, vtedy ešte ako štátny tajomník a splnomocnenec vlády pre slovenské predsedníctvo v Rade EÚ. Je to veľký profesionál a tomu zodpovedali aj nároky a štandardy práce. To isté možno povedať o obsahu práce, politicky išlo často o veľmi citlivé veci. Bola to pre nás obrovská škola, každý deň sa bolo čo učiť. Primárne som mal v kompetencii už nie európsku, ale skôr zahraničnopolitickú a bezpečnostnú agendu, vrátane prípravy rokovaní ministrov zahraničných vecí EÚ. Aj preto moje ďalšie kroky prirodzene viedli na slovenské Stále zastúpenie SR pri EÚ do Bruselu, kde som ďalej pôsobil práve v tejto oblasti.

Zástupca veľvyslanca v Politickom a bezpečnostnom výbore EÚ, koordinátor úseku Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, Stále zastúpenie Slovenskej republiky pri Európskej Únii v Bruseli, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

Diplomata robia aj skúsenosti zo zahraničia. Ja som dostal dôveru ísť pôsobiť na najväčšiu v celej štruktúre našich ambasád – Stále zastúpenie SR pri Európskej únii v Bruseli. Mojou úlohou bolo koordinovať prácu celého úseku pre spoločnú zahraničnú politiku a zastupovať veľvyslanca v Politickom a bezpečnostnom výbore EÚ, keď sa nemohol na rôznych rokovaniach zúčastniť. Brusel je z pracovného hľadiska mimoriadne zaujímavé a dynamické miesto. O to viac v turbulentných časoch posledných rokov. Stretávate množstvo inšpiratívnych ľudí z celého sveta, prvotriednych diplomatov, ktorí vás nútia vydať zo seba na každom stretnutí maximum. Ste súčasťou rokovaní na najvyššej politickej úrovni. Častokrát ako zástupca veľvyslanca v Politickom a bezpečnostnom výbore sedíte za jedným stolom s ministrami tretích krajín, či s predstaviteľmi medzinárodných organizácií. Sedíte, nie ako Maroš, ale ako osoba zastupujúca záujmy Slovenska. A to som vždy vnímal nielen ako zodpovednosť a poslanie, ale aj extra motiváciu neustále sa zlepšovať.

Rozumiem, že Brusel vytvára u mnohých rôzne negatívne asociácie. Vždy sa snažím hodnotiť veci objektívne. Asi len ťažko komukoľvek zalievať, že EÚ občas vníma ako ťažkopádnu. Je to kolos, má svoje procesy, pravidlá. Často som aj ja bol vytočený, že veci nefungujú úplne efektívne. Na druhej strane, benefity, ktoré prišli so vstupom do EÚ, už dnes vnímame ako samozrejmosť. Slobodne cestujeme, pracujeme či študujeme kdekoľvek v EÚ, využívame roaming, máme jednu z najsilnejších mien na svete. To, ako eurofondy pretvorili Slovensko nemusím ani pripomínať. Aj v rodine je niekedy ťažké dohodnúť sa, kam v sobotu na výlet. Tá európska má 27 členov. O to je to ťažšie. Ale treba jednoznačne povedať, že výzvy, ktorým dnes čelíme, bez partnerov nedáme. A tu je pre nás výtlak EÚ ako celku absolútne zásadný. Práve o tomto je zahraničná politika. Nie je to nič abstraktné, ale konkrétna snaha čo najpozitívnejšie ovplyvniť každodenný život Slovákov, bezpečnosť ich blízkych, stabilitu ich pracovných miest či zaistiť dostatok príležitostí pre nastupujúce generácie.

Viac o tom čo už mám za sebou...

Kliknite na nadpis pre viac info o každom mojom pôsobisku

Osemročné gymnázium, Gymnázium v Považskej Bystrici

Už keď som dral lavice gymnázia ma zaujímalo medzinárodné dianie a politika. Každé ráno som si kupoval v stánku noviny, aby mi nič neušlo. Tiež ma bavili humanitné predmety. Už vtedy som vedel, že raz by som chcel pracovať v diplomacii. Možno v pätnástich-šestnástich rokoch sme mali v rámci jedného projektu spolu so spolužiakom prednášku o zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ. Ako kolektív Gymnázia sme následne vyhrali cestu do sídla Európskeho parlamentu v Štrasburgu. To bol prvý kontakt s “veľkou politikou”. A tiež impulz. Utvrdilo ma to a motivovalo, aby som na tomto cieli ďalej pracoval.

Pozite si video ako spomínam na svoje stredoškolské časy na gymnáziu v P.B.  (externý link na Facebook)

Bakalárske a magisterské štúdium, Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bella v Banskej Bystrici, Katedra medzinárodných vzťahov a diplomacie

Cieľu pracovať v diplomacii som prispôsobil aj výber vysokej školy. Šiel som na medzinárodné vzťahy do Banskej Bystrice. Okrem štúdia som sa snažil nadobudnúť v čo najväčšej miere aj praktické skúsenosti. Aj preto som pôsobil v študentskej neziskovej organizácii Centrum národov Slovensko, o.z., ktoré som následne v rokoch 2008 – 2010 viedol z pozície jeho prezidenta. V snahe naplniť svoj cieľ som absolvoval taktiež odborné stáže najskôr na ústredí Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (apríl 2011, Odbor Ázie, Afriky, Latinskej Ameriky a štátov Perzského zálivu) a neskôr tiež na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v indickom Dillí (september 2011).

Doktorandské štúdium, Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bella v Banskej Bystrici, Katedra medzinárodných vzťahov a diplomacie

Už počas predchádzajúceho štúdia som sa zameriaval na rast vplyvu krajín ako Čína či India. Chcel som tieto procesy a ich dôvody hlbšie skúmať, a preto som sa rozhodol pokračovať v štúdiu ako interný doktorand Katedry medzinárodných vzťahov a diplomacie. Bolo skvelé okrem výskumu vyskúšať si aj úlohu pedagóga. Možnosť viesť každý semester semináre a prednášky k niekoľkým predmetom ma veľa naučilo. Najmä o tom, že ďaleko zložitejšie (ale tiež dôležitejšie) ako naučiť je naučiť porozumieť. A tiež naučiť sa porozumieť. Veľmi sa teším, že sa nám tiež podarilo etablovať Fakultnú futbalovú ligu FPVaMV, ktorej kormidlo som prevzal po nástupe na doktorandské štúdium. Doktorandúru som zakončil obhajobou svojej 200stranovej dizertačnej práce na tému vzťahov Číny a Indie a ich vplyvu na vývoj v celom regióne.

Tenisový tréner mládeže a dospelých, STC Tennis Academy, Sports & Training Centre, s.r.o.

Bol som pomerne živé dieťa s množstvom záujmov, doslova som neobsedel. Veľmi rád som kreslil, chodil som aj niekoľko rokov do umeleckej školy. Mojou najväčšou vášňou bol tenis, s ktorým som začal v piatich rokoch v Sparte Považská Bystrica. Tenis podľa mňa veľmi ovplyvnil, kým som dnes. Naučil ma disciplíny, sústredeniu, cieľavedomosti. A najmä, že výsledky neprídu samé, treba na nich makať. Chcel som niečo z toho, čo to naučilo mňa, odovzdať ďalej. Aj preto som sa neskôr venoval tiež trénovaniu detí. Najskôr v klube TK Sparta Považská Bystrica. Neskôr pod STC Tennis Academy, kde sme každoročne organizovali letné tenisové Campy aj za účasti Mariána Vajdu, považskobystrického rodáka a trénera vtedajšej svetovej jednotky Novaka Djokovica. Bolo skvelé vidieť, ako sa zverenci od tréningu k tréningu zlepšujú.

Odbor Európskych politík, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

Prirodzene moje kroky smerovali na ministerstvo, kde som uspel vo výberovom konaní na Odbor európskych politík, ktorá mal v tom čase okrem európskych záležitostí v gescii aj aj obsahovú prípravu slovenského Predsedníctva v Rade EÚ. Mojou úlohou bolo okrem iného spolu s kolegyňou kompletne pripraviť balík podkladov pre premiéra na európske samity v Bruseli. Od konzultácií s inými rezortami a ministerskými kolegami, cez úpravu komplikovaných, často technických tém do ľudskej reči, formulovanie politických odporúčaní až po prejavy premiéra na rokovania lídrov. Na to, že sme boli nováčikovia, nám zverili politicky pomerne dôležitú agendu, náročnú nielen časovo. Ale dostali sme dôveru a príležitosť, ktorej sme sa chopili.

Kabinet Štátneho tajomníka I. Korčoka, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Bratislava

Do svojho tímu si ma prizval Ivan Korčok, vtedy ešte ako štátny tajomník a splnomocnenec vlády pre slovenské predsedníctvo v Rade EÚ. Je to veľký profesionál a tomu zodpovedali aj nároky a štandardy práce. To isté možno povedať o obsahu práce, politicky išlo často o veľmi citlivé veci. Bola to pre nás obrovská škola, každý deň sa bolo čo učiť. Primárne som mal v kompetencii už nie európsku, ale skôr zahraničnopolitickú a bezpečnostnú agendu, vrátane prípravy rokovaní ministrov zahraničných vecí EÚ. Aj preto moje ďalšie kroky prirodzene viedli na slovenské Stále zastúpenie SR pri EÚ do Bruselu, kde som ďalej pôsobil práve v tejto oblasti.

Zástupca veľvyslanca v Politickom a bezpečnostnom výbore EÚ, koordinátor úseku Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, Stále zastúpenie Slovenskej republiky pri Európskej Únii v Bruseli, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

Diplomata robia aj skúsenosti zo zahraničia. Ja som dostal dôveru ísť pôsobiť na najväčšiu v celej štruktúre našich ambasád – Stále zastúpenie SR pri Európskej únii v Bruseli. Mojou úlohou bolo koordinovať prácu celého úseku pre spoločnú zahraničnú politiku a zastupovať veľvyslanca v Politickom a bezpečnostnom výbore EÚ, keď sa nemohol na rôznych rokovaniach zúčastniť. Brusel je z pracovného hľadiska mimoriadne zaujímavé a dynamické miesto. O to viac v turbulentných časoch posledných rokov. Stretávate množstvo inšpiratívnych ľudí z celého sveta, prvotriednych diplomatov, ktorí vás nútia vydať zo seba na každom stretnutí maximum. Ste súčasťou rokovaní na najvyššej politickej úrovni. Častokrát ako zástupca veľvyslanca v Politickom a bezpečnostnom výbore sedíte za jedným stolom s ministrami tretích krajín, či s predstaviteľmi medzinárodných organizácií. Sedíte, nie ako Maroš, ale ako osoba zastupujúca záujmy Slovenska. A to som vždy vnímal nielen ako zodpovednosť a poslanie, ale aj extra motiváciu neustále sa zlepšovať.

Rozumiem, že Brusel vytvára u mnohých rôzne negatívne asociácie. Vždy sa snažím hodnotiť veci objektívne. Asi len ťažko komukoľvek zalievať, že EÚ občas vníma ako ťažkopádnu. Je to kolos, má svoje procesy, pravidlá. Často som aj ja bol vytočený, že veci nefungujú úplne efektívne. Na druhej strane, benefity, ktoré prišli so vstupom do EÚ, už dnes vnímame ako samozrejmosť. Slobodne cestujeme, pracujeme či študujeme kdekoľvek v EÚ, využívame roaming, máme jednu z najsilnejších mien na svete. To, ako eurofondy pretvorili Slovensko nemusím ani pripomínať. Aj v rodine je niekedy ťažké dohodnúť sa, kam v sobotu na výlet. Tá európska má 27 členov. O to je to ťažšie. Ale treba jednoznačne povedať, že výzvy, ktorým dnes čelíme, bez partnerov nedáme. A tu je pre nás výtlak EÚ ako celku absolútne zásadný. Práve o tomto je zahraničná politika. Nie je to nič abstraktné, ale konkrétna snaha čo najpozitívnejšie ovplyvniť každodenný život Slovákov, bezpečnosť ich blízkych, stabilitu ich pracovných miest či zaistiť dostatok príležitostí pre nastupujúce generácie.